História oblasti

Súčasná Skautská oblasť kniežaťa Pribinu so sídlom v Nitre, ako administratívno-organizačná jednotka novodobej organizácie Slovenský skauting, vznikla až v marci 1998. No ak sa hlbšie pozrieme na dejiny skautského hnutia v našom regióne, zistíme že naša skautská oblasť mala svojich „predchodcov“ už v období prvej Československej republiky.

Historickí predchodcovia našej oblasti v období 1. ČSR

Prvé „regionálne štruktúry“ skautského hnutia na Nitriansku sa viažu na obdobie po vzniku Československa v októbri 1918. S nárastom počtu registrovaných členov vo vtedy najviac rozšírenej skautskej organizácii, vo Zväze junákov-skautov Republiky československej (ZJS RČS), bolo nutné vytvárať skautské okresy a neskôr aj skautské oblasti. Na ich čele stáli spravodajcovia. Prvý skautský okres so sídlom v Nitre sa uvádza už v roku 1920, kedy tu bol okresným spravodajcom učiteľ J. Hájek. Nitra bola vtedy pravdepodobne súčasťou Podunajskej skautskej župy, s centrom v Bratislave. V rokoch 1926 až 1928 máme na Slovensku doloženú existenciu 5 skautských žúp ZJS RČS, pričom skautské okresy Nitra a Prievidza vtedy patrili do Považskej župy, a skautský okres Levice do Juhoslovenskej župy. Okresným spravodajcom v Nitre v roku 1927 bol prof. V. Zítko a jeho zástupkyňou pre dievčenské oddiely bola prof. O. Pilařová. V roku 1930 bolo „skautské Slovensko“ organizačne rozdelené už do siedmich skautských žúp.

Zriadenie skautskej župy so sídlom v Nitre bolo schválené na zasadnutí náčelníctva ZJS RČS v Prahe 10. apríla 1929. Nitrianska župa existovala až do zákazu skautingu na konci 30. rokov. Boli v nej organizované skautské oddiely a zbory ZJS RČS z miest Nitra, Topoľčany, Prievidza, Zlaté Moravce, Levice, Nové Zámky, Komárno, Veľký Meder, ale aj obcí ako Bojnice, Tovarníky, Topoľčianky, Guta (dnes Kolárovo), Dvory nad Žitavou, Farná, Lok nad Hronom a pod. Tie boli priradené do skautských okresov Nitra, Nové Zámky, Levice a Komárno. Okres Topoľčany bol vytvorený až v januári 1933 a skautský okres Zlaté Moravce vznikol neskôr. Po zákaze jednotlivých skautských organizácií na Slovensku v jeseni 1938 zanikli aj ich nižšie administratívno-organizačné orgány, teda aj skautské župy a okresy.

Regionálne štruktúry slovenského katolíckeho skautingu

Slovenský katolícky skauting (SKS) od svojho vzniku v roku 1928 tiež dospel po určitom čase do fázy, keď si začal zriaďovať nižšie, regionálne organizačné jednotky. V apríli 1931 boli jednotlivé oddiely a zbory, resp. odbočky, katolíckych skautov rozdelené do šiestich skautských okresov (vtedy nazývané aj okresné zpravodajstvá SKS): Bratislava, Trnovec nad Váhom, Nitra, Zvolen, Spišská Kapitula a Trebišov. Do pôsobnosti okresu neskôr patrili, okrem nitrianskych katolíckych skautov, pravdepodobne aj oddiely z Vrábel, Zlatých Moraviec, Mojmíroviec, Bojnej, Bošian, Svätého Beňadika a Levíc. Z vedúcich osobností SKS v okrese Nitra môžeme menovať brata Michala Bolečka, člena Ústrednej rady SKS a riaditeľa Učiteľského ústavu v Nitre, ktorý bol aj okresným zpravodajcom pre Nitru (pravdepodobne počas celého obdobia existencie SKS v Nitre).

Ústredie Slovenského katolíckeho skautingu mohlo na konci roku 1938 fungovať o niečo dlhšie ako ostatné skautské korporácie, no aj ono bolo zrušené. Časť vedenia SKS sa stotožnilo s vnútropolitickým vývojom a s tým, že Hlinková slovenská ľudová strana ovládla skoro všetky oblasti verejného života začala budovať na Slovensku autoritatívny politický režim. Tým pádom sa táto časť vedenia SKS ochotne podieľala na včlenení katolíckeho skautingu do novej organizácie Hlinkova mládež (HM), ktorej základ členstva a vedenia tvorili bývalí katolícki skauti. Časť činovníkov a členstva SKS odmietla prejsť do HM a radšej dobrovoľne ukončili svoju činnosť. Majetok jednotlivých odbočiek katolíckych skautov bol väčšinou včlenený do majetku Hlinkovej mládeže.

Nitrianska oblasť v povojnovom období (1945-48)

Po skončení 2. svetovej vojny bola na území Slovenska obnovená činnosť skautských oddielov, ale väčšina skautských združení a spolkov, vrátane SKS, svoju činnosť už neobnovila. Na prvom povojnovom sneme slovenských skautov v novembri 1945 bol prijatý nový názov jednotnej skautskej organizácie „Slovenský Junák“. V máji 1946 sa konali skautské oblastné dni v Nitre, kde sa zišli skauti a skautky zo všetkých okresov bývalej Nitrianskej skautskej župy. V zrkadlovej sieni Župného domu boli zvolení noví skautskí činovníci, určili sa inštruktori, tajomník oblastnej lesnej školy (OLŠ) a skúšobná komisia pre vodcovské lesné skúšky. Za oblastného vodcu bol zvolený brat Anton Balabán, ktorý bol zároveň náčelníkom a inštruktorom OLŠ. Pri Nitre, na Zobore, sa v lete 1947 konali dve lesné školy – OLŠ pre vodcov oddielov skautov, ktorú viedol brat Anton Balabán, a vlčiacka OLŠ pre západné Slovensko, ktorej vodcom bol brat Emil Gabmayer.

Po februári 1948, keď komunisti nelegálne prebrali moc v štáte, začala druhá likvidácia skautingu. Vznikli tzv. akčné výbory, ktoré nahradili riadne zvolené najvyššie, aj oblastné, skautské orgány. Spolky Junák (v Čechách) a Slovenský Junák boli násilne včlenené do Československého sväzu mládeže (ČSM) a postupne úplne zakázané alebo rozpustené.

Hoci bol Slovenský Junák oficiálne rozpustený, ešte aj na začiatku 50. rokov časť bývalých členov Slovenského Junáka pokračovala v ilegálnej činnosti. Mnohí skautskí činovníci boli v rámci tzv. boja proti triednemu nepriateľovi perzekvovaní alebo väznení. V Nitre bol asi najvýraznejšie perzekvovaný brat oblastný vodca, a súčasne živnostník, Anton Balabán. Jeho nábytkársky podnik mu znárodnili a v decembri 1952 ho potrestali nútenými prácami v Pomocných technických práporoch (PTP), kde približne rok ťažko pracoval v lesoch a na stavbách. Domov sa vrátil s podlomeným zdravím a navyše mu totalitný režim nedovolil uplatniť sa vo svojej profesii, ani sa poriadne zamestnať.

Obdobie československej jari a začiatok normalizácie (1968-70)

Aj v podmienkach totalitného režimu na čele s Komunistickou stranou Československa nastalo určité obdobie „politického odmäku“, keď jednotlivé mocenské a administratívne zložky štátu sa na určitú dobu vymkli spod centralizovanej kontroly tejto štátostrany a jej represívnych zložiek. Vnútropolitický vývoj v Československu od začiatku roku 1968, udalosti tzv. obdobia Pražskej (Československej) jari, umožnili krátkodobé obnovenie činnosti skautského hnutia, ktoré na Slovensku reprezentovala organizácia Slovenský Junák (SJ). V Nitre sa obnova činnosti SJ rozbehla od začiatku mája 1968. V roku 1968 ako činovníci Nitrianskej skautskej oblasti pôsobili nasledujúci skauti: Anton Balabán (Nitra-Zobor), Libuša Františová (Nitra), Dr. Ján Druga (Nové Zámky) a Emil Gabmayer (Nitra).

O novej reorganizácii skautských oblastí sa rozhodlo 8. marca 1969. Územie Slovenska sa rozdelilo na osem oblastí – Štefánikovu, Západoslovenskú, Považskú, Nitriansku, Pohronskú, Podtatranskú, Poddukelskú a Zemplínsku. 12. apríla 1969 sa konalo vo veľkej sále Pionierskeho domu v Nitre oblastné zhromaždenie za účasti zástupcov okresných rád SJ z okresov Prievidza, Topoľčany, Nitra, Levice, Nové Zámky a Komárno, a viacerých čestných hostí. Jeho hlavnou úlohou bolo dotvoriť organizačnú štruktúru SJ v Nitrianskej oblasti. Na dva roky bolo zvolené nové oblastné vedenie, za oblastného vodcu brat A. Balabán, za zástupcu pre chlapčenský kmeň Karol Králiček, za zástupkyňu pre dievčenský kmeň Libuša Františová, za hospodára J. Bárek a spravodajstvo mal mať na starosti prof. D. Vass. No už od jesene 1969 sa opäť začal postupný proces likvidácie Slovenského Junáka a ostatných mládežníckych organizácií. Vedenie Komunistickej strany Československa sa zameralo na budovanie jednotnej masovej organizácie detí a mládeže, ktorú predstavoval Pionier a Socialistický zväz mládeže (SZM). Posledné skautské oddiely ešte dožívali na jar a v lete 1970, potom buď radšej ukončili svoju činnosť alebo boli násilne zlúčení s oddielmi Pioniera.

Regionálne organizačné jednotky od r. 1990

Zásadné vnútropolitické udalosti, ktoré začali v novembri 1989, znamenali pád totalitného režimu v Československu. Už v decembri začal pracovať Prípravný výbor pre obnovenie činnosti Slovenského Junáka. Jeho členom bol aj brat Ladislav Turi-Nagy z Nitry, ktorý ako okresný vodca niesol zodpovednosť za rozbeh činnosti skautských oddielov v okrese Nitra. Postupne boli poverovaní aj ďalší skúsení činovníci, aby obnovili činnosť skautov v jednotlivých okresoch: Topoľčany (br. Ľudovít Hallon), Levice (br. Dušan Štefka), Galanta (br. Branislav Pažitný), Nové Zámky (br. Róbert Adámi), Prievidza (br. Rudolf Jurík). Od januára 1990 začínajú pod vedením činovníkov poverených obnovou skautingu vznikať prvé oddiely, organizujú sa radcovské kurzy, hľadajú sa vhodné priestory pre skautské klubovne. Postupne vznikajú oddiely v tradičných skautských lokalitách, z väčších centier spomeňme Nitru (1990), Topoľčany (1990), Levice, Nové Zámky, Topoľčianky (1991), Vráble, Šaľu a Bošany (1991). Postupne v 90. rokoch a aj po roku 2000 vzniklo viacero oddielov, vo Výčapoch-Opatovciach (1990), Chynoranoch (1990), Nitrianskej Blatnici (1991), Hornej Kráľovej (1994), Žiranoch (1999), Klasove (1999), Ivanke pri Nitre (2002), Komjaticiach (2004), Hronských Kľačanoch, Cabaji-Čápore (2011), Pukanci a Kolíňanoch. Z Topoľčianok sa skauting rozšíril do Zlatých Moraviec, Obýc a Volkoviec (2006). Za vznikom skautského oddielu vo Veľkom Záluží (1998) bol brat Miloš Pikala – Inky. Z iniciatívy Ústredia SlSk vznikol oddiel v Štúrove (2002), ale už zanikol. No pokusy o založenie skautingu sa urobili aj v iných lokalitách, napr. v Komárne (1994), Oponiciach, Lefantovciach, Tesárskych Mlyňanoch (1996), Mojmírovciach (1999), Čifároch (2001) alebo Branči (2003). Veľké úsilie v okrese Nitra v tomto smere vykonali najmä bratia Tibor Gero (ako okresný a neskôr aj oblastný vodca), Ladislav Turi-Nagy, a neskôr ako oblastný vodca aj brat Martin Mihók – Eskimo.

Vznik a prvé roky skautskej oblasti kniežaťa Pribinu

Iniciatíva zakladať oblastné rady, ako nižšie organizačné zložky Slovenského skautingu (SlSk) s vlastnou právnou subjektivitou, vyšla od nového náčelníctva, ktoré bolo zvolené na VIII. sneme SlSk v Žiline v januári 1997. Tvorba oblastných rád, a tým aj územný rozsah oblastí, bola ponechaná na rozhodnutí „zdola“. Oddiely a zbory združené v skautských okresoch sa mali dohodnúť na spolupráci s teritoriálne najbližšími skautskými okresmi, resp. zbormi. Približne v rovnakom období prebiehal aj proces udeľovania právnej subjektivity zborom a ich číslovanie v rámci celého Slovenska. Skautské oblasti a zbory sa neskôr stali základnými nižšími organizačnými zložkami SlSk a skautské okresy postupne prestali plniť svoju úlohu.

Nitrianska skautská oblasť so sídlom v Nitre vznikla hneď v prvej vlne zakladania skautských oblastí, ako vôbec prvá skautská oblasť na Slovensku. Bolo to 14. marca 1998, keď sa v Dolnej klubovni na Nábreží mládeže v Nitre uskutočnilo ustanovujúce oblastné zhromaždenie a voľba oblastných činovníkov. V oblasti sa združili skautské okresy Nitra (patrili tu aj zbory z okresov Zlaté Moravce a Šaľa), Topoľčany, Nové Zámky a Komárno. Následne náčelníctvo schválilo vznik oblasti. Okrem predošlej spolupráce okresov bolo dôležitým spojovacím činiteľom táborisko a chata na Jaďovej a spolupráca na tvorbe skautského časopisu eSko. Väčšina okresných rád v oblasti utlmila svoju činnosť, naďalej aktívna bola najmä Okresná rada SlSk v Nitre. Na jej pôde sa koncentrovalo aj najviac činovníkov, ktorí boli aktívni aj v rámci oblasti. V rokoch 2000 a 2001 sa do činnosti v okrese Nitra a v oblasti zapojil zbor z Veľkého Zalužia, ktorý bol od svojho vzniku registrovaný v Trnave. Na oblastnom zhromaždení v januári 2001, keď sa volilo aj nové vedenie oblasti, bolo rozhodnuté, že oblasť sa premenuje na Skautskú oblasť kniežaťa Pribinu. Vtedy bola v rámci oblastnej rady, z iniciatívy brata Juraja Bártu, založená historická komisia. Okolo roku 2011 alebo 2012 bol prijatý do našej oblasti 8. zbor Veľká Medvedica z Bošian, pretože Trenčianska skautská oblasť, kam pôvodne zbor patril, sa rozpadla.

Prvým oblastným vodcom sa v marci 1998 stal vtedajší okresný vodca z Nitry, brat Tibor Gero – Tarzan (do januára 2001). Po ňom oblasť viedli nasledujúci skautskí súrodenci: br. Martin Mihók – Eskimo, ses. Mária Kováčiková – Hrdza a br. Viliam Dokupil – Gándhi (2009 – jan. 2014). Súčasným vodcom oblasti je od februára 2014 brat Tomáš Tkáč – Uzol z Veľkého Zálužia. Oblasť postupne zastrešila organizovanie niektorých tradičných veľkých akcií a kurzov, ktoré sa usporadúvali každoročne (napr. radcovský kurz, kurz prvej pomoci, oblastné skautské dni, roznos Betlehemského svetla).

Rastislav Lukáč Orol
(február 2016)